Oblasť bola v čase objavu Európanmi v roku 1524 obývaná asi 5 000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazzano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême. Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattane v roku 1614 za účelom obchodu s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov (dnes už vyvrátená legenda hovorí, že Manhattan bol kúpený za sklenené koráliky v hodnote 24 dolárov). V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany. Na konci druhej Anglo-Holandské vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejšie, a Angličania si výmenou mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom.
Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol. Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň. V roku 1789 sa v New Yorku zišiel Kongres a prvý prezident George Washington bol inaugurovaný v budove Federal Hall na Wall Street. V roku 1790 predstihol New York Philadelphii ako najväčšie mesto Spojených štátov.
19. storočí pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. Na Manhattane iv Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827, ale počas 30. rokov sa z New Yorku stalo jedno z centier abolicionismu.
Hnev nad odvody do občianskej vojny (1861-1865) viedol roku 1863 k sérii nepokojov, ktorá bola jedným z najvýraznejších prípadov občianskej neposlušnosti v histórii USA. V roku 1897 bola sformovaná moderná podoba New Yorku spojením Brooklyne (vtedy samostatného mesta), okresu New York (ktoré vtedy obsahovalo časti Bronxe), okresu Richmond a západnej časti okresu Queens. Na prepojenie mesta prispelo otvorenie metra v roku 1904.
Počas prvej polovice 20. storočí sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu.
V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlémská renesancie kvitol v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou pre New York charakteristických mrakodrapov. New York sa v roku 1948 stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov.
Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizovali napríklad rady domov v južnom Queense. New Yorku získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Starom ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavným mestom svetovej kultúry. V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol o desať rokov neskôr.
Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality ak masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky. Ekonomiku mesta začali ovplyvňovať nové odbory, ako napríklad informačné technológie, av roku 2000 dosiahol New York podľa sčítania ľudu najväčšieho počtu obyvateľov v histórii.
Mesto bolo jedným z cieľov útokov z 11. septembra 2001, keď tu pri zničení Svetového obchodného centra zahynulo takmer 3000 ľudí. V roku 2012 by na mieste útokov mal byť dokončený mrakodrap Freedom Tower. Viac o tejto udalosti nájdete v časti Ground Zero.
Newyorkusa.sk vie, kde zohnať najvýhodnejšie zájazdy do New Yorku, letenky do New Yorku aj ubytovanie v New Yorku.
Zdieľať
